Vo februári tohto roku prišiel o život pri pouličných nepokojoch sprevádzajúcich sicílske derby Catania – Palermo taliansky policajt Filippo Raciti. Hneď, ako sa objavila táto správa, médiá poskytovali verejnosti „zaručené“ informácie a ako vraha uvádzali jedného z výtržníkov. V novinách sa písalo len o besniacich ultras, ktorí sú vraj najväčším problémom súčasného futbalu. Racitiho smrť sa vyšetrovala, niekoľko desiatok fanúšikov bolo vypočutých na polícii. Po dôkladnom preštudovaní celej situácie však vyšlo najavo, že za policajtovu smrť nie je zodpovedný žiaden chuligán. Zistilo sa, že ho zabil jeho kolega, keď ho v zmätku prešiel obrneným transportérom. V tej chvíli sa médiá o prípad prestali zaujímať, pretože to bol koniec jednej senzácie. V žiadnom zo slovenských denníkoch som sa nakoniec nedočítal, ako to naozaj bolo. Kým tlela „nádej“, že vrahom je fanúšik, bulvár napäto očakával výsledky, aby mohol laickej verejnosti priniesť svoju „objektívnu“ výpoveď. Keď táto „nádej“ zhasla, prípad sa už ďalej nespomínal, a tak v mysliach väčšiny ľudí ostalo zakorenené, že vraždil fanúšik. Mnohí doteraz netušia, že to tak nebolo.
Talianska liga sa prerušila, niektoré štadióny ostali zatvorené, tifosi dostali zákaz cestovať na zápasy vonku. Úrady vyhlásili chuligánom vojnu.
Pred niekoľkým dňami obletela celý svet šokujúca správa. Pri potýčke medzi chuligánmi Lazia Rím a Juventusu Turín tragicky zahynul jeden fanúšik. Jeho smrť však nebola dielom samotných chuligánov, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Zabil ho policajt.
Gabriele Sandri nebol výtržník. Tichý a uzavretý chlapec bol známym rímskym dídžejom. Osudným sa mu stalo to, že šiel na výjazd za svojim milovaným klubom.
Bitku pri odpočívadle pri meste Arezzo sledovala dvojica dopravných policajtov. Jeden z nich, zjavne premotivovaný a iniciatívnejší ako by sa patrilo, začal na výstrahu strieľať. Tvrdil, že guľka, ktorá zasiahla Sandriho, náhodne vyšla z hlavne, keď policajt pri „zásahu“ bežal na miesto konfliktu. Porušil tak základné smernice, ktoré príslušníkom ochranných oddielov prikazujú schovávať zbraň do puzdra vždy, keď nie je používaná. Pritom Sandri vôbec nebol priamym účastníkom bitky, ale sedel na zadnom sedadle auta vzdialenom od ohniska konfliktu asi dvesto metrov. Napokon vyšli na povrch zaujímavé skutočnosti. Podľa záverov vyšetrovania policajt strieľal s natiahnutými rukami s cieľom prestreliť autu pneumatiky. Teraz je obvinený z vraždy. Šesť dní po tejto tragickej udalosti niektoré médiá priniesli správu, že zavraždený Talian mal vo vrecku dva kamene a vraj plánoval útok na priaznivcov Juventusu. Veď keď za to môže policajt, aspoň napíšme, že ani ten mŕtvy fanúšik nebol svätý...
Sandriho smrť spustila v Taliansku vlnu násilia. Niektoré zápasy sa odložili, iné museli byť prerušené. Inak nezmieriteľné skupiny ultras sa spojili a nežiadajú nič iné, len spravodlivosť. Jeden veľmi „múdry“ človek povedal, že Sandriho smrť je pre chuligánov dobrá zámienka na vojnu s políciou. Myslel tým asi to, že ultras potešila správa o smrti svojho „brata“ a teraz sa s nadšením pustili do pouličných vojen s policajtmi. Hlúpy názor. Tifosi vyšli do ulíc bojovať za spravodlivosť a vynucujú si ju naozaj svojským spôsobom. Vôbec by som sa nečudoval, keby sa riadili heslom „oko za oko, zub za zub“, alebo ešte výstižnejšie – smrť za smrť.
Nie je teda smrť ako smrť. Keď zomrie policajt, vinný je fanúšik. Keď zomrie fanúšik rukou policajta, na vine je opäť fanúšik. Veď keby ostal sedieť doma v papučiach, nič by sa mu nestalo...
Komentáre